SLOVENSKÝ RAJ
Oblasť Slovenského raja je unikátnym krasovým územím. Ponúka mnohé hlboké rokliny s vodopádmi, kaňony, horské chrbty, tiché doliny, náhorné planiny a množstvo jaskýň vrátane neopakovateľnej Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorá je zároveň jedinou sprístupnenou jaskyňou v Slovenskom raji. Väčšinu územia národného parku pokrývaju lesy bohaté na flóru a faunu vrátane endemitov typických len pre Západne Karpaty. V roku 1988 bolo toto územie vyhlásene pre svoju neopakovateľnú prírodu za národny park. Národny park Slovenký raj je otvorený návštevníkom počas celého roka. Napriek tomu že väčsina z nich prichádza v letných mesiacoch, v posledných rokoch začínaju turisti objavovať krásu národneho parku aj v zimnom období. Technické pomôcky ako rebríky, mosty, stupačky atď. umožňujú vychutnať si prírodné krásy z bezprostrednej blízkosti. Značkované turistické chodníky v dlžke 300 km pretínajú národny park všetkými smermi a umožňujú zvoliť si rôzne stupne náročnosti od jednoduchých vychádzok po náročne prechody roklín, v ktorých je povolené pohybovať sa len vyznačeným smerom.
Podlesok
Významné celoročné turistické stredisko v severnej časti Slovenského raja neďaleko obce Hrabušice. Podlesok je ideálnym nástupovým miestom do roklín Suchá Belá, Piecky a Veľký Sokol, tiež do kaňonu Prielom Hornádu. V rámci strediska a v jeho blízkom okolí sú k dispozícii celoročné stravovacie a doplnkové služby.
Prielom Hornádu
Prielom Hornádu Prvý známy prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906 a v júli toho istého roku bol splavený na plti.Je jedným z najatraktívnejších kaňonovitých riečíšť na Slovensku. Od Hrdla Hornádu po Skalné vráta pri ústí Bieleho potoka bol do roku 1974 postupne sprístupňovaný "Chodníkom Horskej služby". Najexponovanejšie časti Prielomu je možné prejsť len za pomoci kovových stupačiek a reťazí. Jeho východnou časťou prechádza Náučný chodník Prielom Hornádu. Chodník prechádza Národnou prírodnou rezerváciou Prielom Hornádu s piatym, teda najprísnejším stupňom ochrany prírody. Preto je pohyb možný len po značenom turistickom chodníku..
- Najvyšší bod - 528 m n. m.
- Najvyšší bod - 528 m n. m.
Počas prechodu využijete 7 kovových mostíkov a lávok,
140 stupačiek, približne 333 m reťazí a 70 m drevených lávok
Veľký Sokol
Najdlhšia a najmohutnejšia roklina, ukončená romantickou Róthovou roklinou. Prvý úplný prechod uskutočnila 20.8.1898 skupina prof. M. Rótha, dr. N. Filarského a M. Karolinyho. O mesiac neskôr, pri druhom prechode Veľkým Sokolom, urobil umelecký fotograf V. Forberger prvé fotografie z roklín Slovenského raja. Prvé kovové rebríky v rokline namontovali ?lenovia Horskej služby Slovenský raj v r. 1956. Veľký Sokol je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Sokol s piatym, teda najprísnejším stupňom ochrany prírody. Preto je pohyb možný len po značenom turistickom chodníku.
- Malý vodopád - 8,5 m
- Veľký vodopád - 7 m
- Najnižší bod - ústie rokliny610 m n. m.
- Najvyšší bod - 899 m n. m.
- Prevýšenie - 289 m
Suchá Belá
Je najnavštevovanejšou tiesňavou Slovenského raja. Prvý známy výlet uskutočnila skupina turistov pod vedením prof. Martina Rótha, priekopníka turistiky v Slovenskom raji, v júni 1900. Vtedy sa dostali len po Misové vodopády, ku ktorým v roku 1908 vyznačili a upravili turistický chodník. Prechod celou tiesňavou sa podarila v r. 1910 turistom pod vedením Alexandra Mervaya. Členovia Horskej služby Slovenský raj sprístupnili tiesňavu pomocou technických zariadení v roku 1957. Suchá Belá je národnou prírodnou rezerváciou s 5., teda najprísnejším stupňom ochrany prírody. Preto je pohyb možný len po značenom turistickom chodníku.
- Misové vodopády - 29,5 m
- Okienkový vodopád - 12,5 m
- Bočný vodopád - 8 m
- Korytový vodopád - 8,5 m
- Najnižší bod - ústie tiesňavy: 550 m n.m.
- Najvyšší bod - vrch Suchá Belá: 959 m n. m.
- Prevýšenie - 409 m na dĺžke 3,8 km
Kláštorná roklina
Roklina medzi Suchou Belou a Veľkým Sokolom, ktorú vytvoril potok Píľanka. Dolný tok rokliny sa nazýva aj Stredné Piecky alebo Biela dolina, bočné nesprístupnené rokliny sa nazývajú Zadné a Predné Piecky. Prvý prechod uskutočnil Alexander Mervay so spoločníkmi v r. 1911. Piecky sú národnou prírodnou rezerváciou s 5., teda najvyšším stupňom ochrany prírody. Preto je pohyb možný len po značenom turistickom chodníku.
- Veľký vodopád - 13 m
- Terasový vodopád - 8 m
- Najnižší bod - ústie rokliny 581 m n. m.
- Najvyšší bod - 959 m n. m.
- Prevýšenie - 378 m
Piecky
Roklina medzi Suchou Belou a Veľkým Sokolom, ktorú vytvoril potok Píľanka. Dolný tok rokliny sa nazýva aj Stredné Piecky alebo Biela dolina, bočné nesprístupnené rokliny sa nazývajú Zadné a Predné Piecky. Prvý prechod uskutočnil Alexander Mervay so spoločníkmi v r. 1911. Piecky sú národnou prírodnou rezerváciou s 5., teda najvyšším stupňom ochrany prírody. Preto je pohyb možný len po značenom turistickom chodníku.
- Veľký vodopád - 13 m
- Terasový vodopád - 8 m
- Najnižší bod - ústie rokliny 581 m n. m.
- Najvyšší bod - 959 m n. m.
- Prevýšenie - 378 m
Upozornenie:
Rokliny sú v exponovaných miestach zabezpečené technickými pomôckami (rebríky, lávky, stupačky a reťaze). Prechod roklinou si vyžaduje vhodnú výstroj, najmä pevnú obuv a je možný zásadne len jedným smerom (zdola nahor - proti toku potoka). V prípade nepriaznivého počasia, vysokého stavu vody alebo vysokej návštevnosti sa priemerný čas prechodu (2 hodiny) môže výrazne predĺžiť. Dodržujte pokyny Návštevného poriadku NP Slovenský raj a Horskej záchrannej služby.
Dnes je: Nedeľa, 01.12.2024 - meniny má Edmund